Tohtoročná fryštácka farská a modlitebná púť za sv. Ludmilou a sv. Václavom smerovala do Tetína pri Beroune a následne do stovožatej matičky Prahy, do katedrály sv. Víta, Vojtěcha a Václava. Pred pol šiesta ráno boli na námestí dôsledne zhromaždení už všetci nedočkavci a autobus prišiel takmer na minútu presne. Boli sme plní takmer do posledného miestečka. Vyrazili sme v rannom šere smerom Brno a ďalej smer Praha. Otec Josef nám dal prvé dve hodiny „k dospaniu“, za čo mu boli mnohí vďační. Kdesi nad Jihlavou sme sa pod vedením prvej manželskej dvojice pomodlili prvý biblický rúženec, a to radostný. Úmysel modlitby bol náš národ a oživenie našej viery. Po modlitbe nás pán farár oboznámil s osobnosťou sv. Ludmily a s činnosťou Spolku sv. Ludmila 1100 rokov, založeného roku 2015. Následne sme sa pod vedením ďalšej manželskej dvojice pomodlili rúženec svetla.
Tetína sme dosiahli zhruba o 11. hodine. Prehliadka areálu začala v kostole sv. Ludmily, kde nás privítala pani sprievodkyňa, ktorá úplne dokonale hovorila nielen o histórii, ale aj o svätej Ludmile, o tom, ako Tetín vyzeral v jej dobe a čo tu nájdeme dnes. Na oltárnom obraze je sv. Ludmila, ktorá spolu s kňazom Pavlom vyučuje malého (budúceho) sv. Václava. Po prednáške pani sprievodkyne sa nedá neodporučiť Kroniku českú Václava Hájka z Libočan, ktorý na Tetíne svojho času pôsobil, pretože v Tetíne si tohoto kňaza veľmi vážia, hoci František Palacký sa o jeho historickom diele vyjadril nevalne.
Z kostola sv. Ludmily sme prešli do kostelíka sv. Kateřiny Alexandrijskej, ktorý stojí hneď vedľa a je najstarším tetínskym kostolom. Má vynikajúcu akustiku a celkovo pôsobí veľmi útulne. Na oltárnom obraze je uprostred sv. Kateřina Alexandrijská, napravo od nej sv. Anna s malou Máriou a nalevo sv. Ferdinand, svätci pripomínajúci staviteľa kostola. Odsud sme šli už kratšou prechádzkou k kostolu sv. Jana Nepomuckého, v ktorom bola práve výstava fotografií s Olgou Havlovou. Na oltárnom obraze je prirodzene sv. Jan Nepomucký a pani sprievodkyňa nás upozornila na miesto pred obetným stolom, kde je prý „energia“. Niektorí naši pútnici sa naň pokúsili postaviť, ale nelevitovali.
Prehliadku sme ukončili práve o poludní, keď začali zvoniť tetínske zvony. Vrátili sme sa do kostola sv. Ludmily, kde sme mali bohoslužbu a pri nej otec Josef požiadal sv. Ludmilu, aby nad našimi mladými pútnikmi držala svoju ochrannú ruku. Spievali sme Ešte než vzpial sa prvý chrám nad vrchmi tejto zeme, ešte než pokoj vošiel k nám a zvon sa ozval temne… (Kancionál 832).
Pod vedením Leoša Zelinku sme sa po bohoslužbe vypravili na hrad – teda, jeho zrúcaninu, odkiaľ je nádherný výhľad na rieku Berounku a okolitú vrchovinu. Chvíľu sme tu vzdávali vďaky za priaznivé počasie a potom sme sa vydali, okolo 14. hodiny, na cestu do Prahy, kde nás mal čakať pred 16. hodinou pán biskup Karel Herbst.
Keďže sme do Prahy dorazili v dobrom čase, šli sme navštíviť hrob kniežnej Ludmily do románskeho kostola sv. Jiří za katedrálou. Stavba baziliky sv. Jiří je jednoducho nádherná! Slečna pri vstupe nás po žiadosti otca Josefa veľkoryso pustila ako pútnickú skupinu bez lístka, a tak sme mohli obdivovať skvostný interiér. Románske okná s prostrednými stĺpmi, fresky na strope a v hlavnej lodi drevený strop, prirodzene z doby neskoršej.
Pred 16. hodinou sa medzi nami zjevil pán biskup Herbst a šli sme ku katedrále, kde na nás čakal Damián Faber, ktorý nám robil sprievodcu. Začal tzv. od Adama, aby prednáška bola zmysluplná a históriu vykladal spôsobom, ako keby u toho bol. Predstavil všetkých staviteľov katedrály i jej históriu a upozornil na mnohé zaujímavosti, ktoré v katedrále sú. Napr. asi najznámejšie vitrážové okno Alfonse Muchu, ktoré znázorňuje históriu kresťanstva v Čechách, počínajúc príchodom sv. Cyrila a Metoděja a krstom kniežaťa Bořivoja a sv. Ludmily. Mohli sme sa pozrieť aj do sakristie, v ktorej sa nachádzajú ojedinelé architektonické prvky, navrhnuté majstrom Petrom Parléřom – visuté svorníky (na názornosť račte pohliadnuť na stokorunovú bankovku). V sakristii sú aj obrazy takmer všetkých pražských arcibiskupov. Zo sakristie sme sa presunuli do Svatováclavskej kaplnky, ktorá je jedným slovom úchvatná... a musíte ju proste vidieť, pretože sa nedá opísať. Hrob sv. Václava je od doby, kedy sem boli jeho ostatky prenesené, stále na svojom mieste, nikdy sa poloha nezmenila, iba snáď vyvýšením celkovej stavby katedrály. Prehliadku sme ukončili v najstaršej časti katedrály čiže za presbytárom. Nachádza sa tu mimo iného kráľovská oratórium vybudovaná Benediktem Riedem.
Po rozlúčení s pánom biskupom nás čakala takmer štvorhodinová cesta späť na Moravu, pri ktorej sme sa pomodlili ešte tretí rúženec, a to slávny.
Ďakujeme za krásnu duchovnú i poznávaciu púť!
Pavla Jungmannová
